Charakter

Roku 1897 konštatuje Max Siber, že tibetské dogy, zvyknuté na vysoké polohy, sa len veľmi ťažko aklimatizujú v himalájskych údoliach, na rovinách, a teda aj v západných krajinách. Rýchlo tam degenerujú a strácajú úplne svoju divú a plachú povahu. Neskôr, v roku 1914, Paul Mégnin o dogách hovorí: „Tieto psy sú veľmi divé; majú drsný štekot, ktorý sa veľmi blíži revu leva; ich aklimatizácia v Európe je však veľmi problematická. Ostatne, ani v Ázii tieto psy neznášajú vysoké teploty.“

Pokrok vo veterinárnej medicíne a profylaxia prispeli k zavedeniu tohto plemena v Európe a v Spojených štátoch, kde problémy s aklimatizovaním sú už len spomienkou. V dnešných časoch považujeme za vhodnú akúkoľvek klímu pre tibetské dogy, a to preto, že majú hrubú podsadu, ktorá ich účinne chráni pred teplom i chladom. Príliš veľká vlhkosť je však príčinou zhoršenia stavu ich srsti. Veľmi rady sa váľajú v snehu a radšej majú krutý chlad zimy ako letné horúčavy. Počas horúčav trpezlivo čakajú na tienistom mieste, kým sa teplota večer zmierni, aby sa mohli hrať a vyviesť.

Postupne tibetská doga získala schopnosť žiť a rozmnožovať sa v prostredí zásadne odlišnom ako v krajine pôvodu, napriek tomu si však zachovala mnohé špecifické charakteristiky. Obranný inštinkt tohto psa a jeho dynamika robia z neho ešte aj dnes vynikajúceho strážneho psa, ochrancu rodiny a zvereného územia. Ak jedného dňa pocítite nebezpečenstvo na vašom teritóriu, príde vám prirodzene na pomoc.

Tibetská doga je pes nespornej kvality, pričom v mnohom sa jej správanie podobá mačaciemu správaniu. Má rôzne výrazy: od veselého úsmevu plného huncútstva počas hry cez zamračený a smutný výraz po pokáraní až po uspávajúci výraz, prejavujúci nezáujem počas chvíľ oddychu, keď však vás aj vaše územie neustále sleduje kútikom oka. Je to výraz pohody a pokoja. Dospelá tibetská doga pôsobí dojmom, že vie všetko, všetko je jej jasné a nič ju nevie vyviesť z rovnováhy.

Okrem toho, že tibetská doga je pes ochranársky, je aj veľmi zvedavá. Potrebuje poznať svoje okolie. Pravidelné prechádzky a častý pobyt v spoločnosti rôznych ľudí ju učia nielen rozlišovať, kedy má ochraňovať a kedy ide len o normálnu priateľskú komunikáciu, ale pomáhajú jej aj vybudovať si vlastnú sebadôveru. V našich podmienkach (podstatne vyššia hustota obyvateľstva než v Tibete) musí byť tibetská doga nielen dobrým strážcom, ale aj spoločníkom, ktorého možno vziať kamkoľvek so sebou. Na to má dobré predpoklady pre svoju vyrovnanú povahu, ale veľmi dôležitá je aj jej včasná a dostatočná socializácia. Tibetskú dogu treba odmalička pripravovať na rôzne situácie, všetko, na čo si zvykne v mladom veku, nebude pre ňu v budúcnosti žiaden problém. Na samostatný pobyt doma ju treba zvykať pomaly, najskôr pod dohľadom. Aj keď tibetská doga môže pre svoju pokojnú povahu žiť v byte, predsa len sa lepšie cíti, keď stráži veľký priestor. Rozhodne to nie je pes do koterca! Takto izovolané psy môžu byť bojazlivé alebo agresívne. Stráženie má tibetská doga v krvi a túto povinnosť chce vykonávať. Na svojom teritóriu si často si vyberá vyvýšené miesta a je rada v blízkosti svojich majiteľov.

Čo sa týka vzťahu k ostatným zvieratám, tibetská doga sa snaží v každej situácii zachovať si chladnú hlavu a vyhnúť sa konfliktu do poslednej chvíle. Do boja sa púšťa len v krajnom prípade, spravidla v sebaobrane. Ak na jej teritórium vstúpi cudzí pes, neprijme ho. Na tomto území vládne len ona. Na prechádzke mimo svojho teritória sa s ním však bude pokojne priateliť.



Ak chcete poslušného a poddajného psa, ktorý sa rád a ochotne podriadi všetkým vašim požiadavkám, bude lepšie, ak sa obrátite na iné plemená. Tibetská doga, tak ako všetky horské psy, nemá rada poslušnosť. Toto plemeno má na všetko svoj vlastný názor. Tibetská doga bola storočia ponechaná, aby sa rozhodovala sama, je veľmi inteligentná, ale nikdy nebude slepo poslúchať. Je príliš ovplyvnená prostredím, v ktorom jej predkovia žili. Ak sa vám dostane do rúk nejaký cestopis z Tibetu, pomôže vám pochopiť jej povahu. Nedôverčivosť miestnych obyvateľov voči cudzincom prevzali aj ich psy. A tak aj tibetská doga pristupuje k všetkému novému, nezvyklému opatrne a s nedôverou. Práve toto z nej robí výborného strážcu. Tibetská doga je veľmi hrdá, pokladá sa za rovnocenného partnera, veď aj Tibeťania považujú všetky bytosti za seberovné. Prvým krokom, ktorý majiteľ musí spraviť, aby mohol svojou tibetskou dogou manipulovať, je získať si jej dôveru. Na to, aby spravila, čo si želáte, musí pochopiť dôvod vašej žiadosti. Pri výcviku ju treba rešpektovať, rozhodne sa jej poslušnosť nedá vnútiť nasilu, vynucovanie si poslušnosti nebude akceptovať. Aj keď základný výcvik zvládne bez problémov, v žiadnom prípade ju nemôžete porovnávať so služobnými plemenami.

Mnohí chovatelia potvrdzujú, že i napriek dokonalému tréningu od veku šteňaťa tibetská doga nie je typický pes na výstavy. Jednoducho za každých okolností zostáva sama sebou. Nemá rada veľké zmeny vo svojom dennom rozvrhu, vyhovuje jej pokojný život v prostredí, v ktorom sa cíti bezpečne. Výstava môže pre ňu predstavovať záťaž, preto je potrebné s prípravou začať už od šteňaťa. Ide predovšetkým o kontakt s cudzími psami a schopnosť rýchle sa adaptovať v cudzom prostredí. Dobre socializovaná tibetská doga sa na výstave správa pokojne.

Použitá literatúra:

Vos Chiens, N O 129 - Fevrier 1996

Černochová, R.: Tibetská doga. České Budějovice, Dona, 1998.

Článok pro Vás pripravujeme.

Ravenkluk Design 2010